Uveril a zmenil sa! Alebo, nie je dôležitá rýchlosť ale trvácnosť.
Nebojte sa, nebudem písať o náboženstve. Budem písať o tom, že ak chcete zmeniť niečo vo svojom živote, tak v to musíte uveriť. Ondrej uveril, že sa dokáže zmeniť a zmenil sa. Najprv zmenil myslenie, až potom zmenil telo. Cesta bola síce dlhá, ale priniesla nám mnoho poznatkov.
Začiatok bol veeeľmi ťažký!
Naša spolupráca začala ešte v roku 2014. Vtedy Ondrej vážil okolo 125kg. Tam bolo chcenie, ale nebola vôľa, možno ani presvedčenie, odhodlanie a možnosti. Ondrej veľa pracoval a času na tréning bolo veľmi málo, kondícia žiadna a priestor na ďalšie aktivity, ktoré by pomáhali chudnutiu v nedohľadne. Jedálniček ani z ďaleká nezodpovedal tomu, čo sme plánovali. Výsledky boli malé a neuspokojivé pre obe strany. Chceli sme to optimalizovať, ale stále sa nám to nedarilo zmeniť. Pamätám si, ako Ondrej štandardne meškal 10-15 min na tréning a ja som chce, aby chodil 10-15 min skôr. Strácali sme 30 min z tréningu a po tréningu neostával čas na dlhšie kardio. Čiže na každom tréningu sme strácali 30-40 min, čo je dosť veľa ak sme chceli chudnúť a v týždni sme nemali viac ako 2-3 tréningy. Na jednej strane som ho chápal, lebo bol pracovne veľmi vyťažený a na tréningy chodil unavený (ale chodil!). Dospelo to k tomu, že práca dostala prednosť a načas sa naše cesty rozišli.
Je tu návrat, ale bez zmeny.
Po čase ma Ondrej opäť kontaktoval a opäť sme sa do toho pustili naplno. No stále nie všetky kocky zapadali do skladačky a výsledky nezodpovedali naším predstavám. Neobišli ho ani bolesti kolena v závere aj ramena. Aj napriek chybám a nepriazni pokračoval a nezabalil to.
Prišiel zlom.
Ja ani neviem, čo to presne bolo, ale Ondrej v seba uveril a začal na sebe tvrdo makať. Najprv to boli len tréningy. Konečne sme sa dostali na požadovaný počet tréningov. Ako začal chudnúť, tak sa začal zlepšovať aj kondične. Viac a viac behal a váha išla dole a kondička stále hore. Zrazu začal zvládať veci, ktoré by ho pol roka dozadu zabili 😀 Kondične bol na tom lepšie ako jeho kolega, ktorý pravidelne beháva a to bol signál, že sme na správnej ceste. Váha klesala ďalej a striedavo sa nám darilo plniť krátkodobé ciele. Prišlo obdobie stagnácie aj keď tréningov bolo dosť. Zapracovali sme na jedálničku a opäť sa to pohlo. Pridali sme vitamíny a doplnky výživy a opäť váha klesala. Ondrej si uvedomil, že rovnako ako pracuje musí aj makať a upravil si vzťah medzi prácou a tréningom. Skvelé bolo, že aj jeho manželka ho podporovala, cvičili aj varili si spolu (občas aj prezrádzali prehrešky 😀 ). Potom prišiel projekt z MF do formy. Zhodou okolností termín konca súťaže bol totožný s Ondrejovým výletom na Cubu. Bola to dvojitá motivácia, ktorá ho hnala vpred. Ondrej si dal jasný cieľ a ten bol, aby jeho váha ukázala pod 100. Uveril v to, že to dokáže! Uveril v svoje schopnosti! Uveril mne! A vďaka silnému odhodlaniu to aj dokázal! Posledný deň pred odchodom navážil 99kg!!! Takú váhu nemal 10rokov (možno viac). Takú kondičku nemal nikdy! Veď počas tréningu vo výzvach na airbiku či vesle (concept2) zrazu porážal mňa aj ďalších svojich kolegov. Tento úspech, ale aj zmena v kvalite života ho naštartovalo tak, že je ochotný pokračovať ďalej. Ak mu to zdravie dovolí, tak v novembri by skúsil svoju veľkú výzvu. Ja verím, že ak ostane pri svojom myslení, tak to dokáže! Držím mu palce a ďakujem za jeho dôveru vo mňa.
